NašaRodina.sk: Dotýkajte sa detí: dotyky liečia

Poznáte známe príslovie, ktoré hovorí: Tri objatia denne sú nevyhnutné pre život, šesť dotykov potrebuješ, aby si sa cítil šťastný, dvanásť pre svoj rozvoj. Poznáte ho? Nie? Tak sa ho radšej rýchlo naučte.

Ak by bábätká mohli hovoriť, určite by vám povedali: Mamička, otecko, dotýkajte sa ma!

Jemným dotykom dokážete bábätku bez slov prejaviť, ako ho máte radi. Vedci výskumom zistili, že deti ktoré v detstve nedostávajú pravidelnú dávku dotykov a objímania, chradnú po citovej, ale i po zdravotnej stránke.

Údajne sa raz zistilo, že dieťa, ktoré malo po hmotnej stránke všetko (bolo pravidelne prebaľované, kŕmené, nestrádalo), ale zo strany personálu si ho nikto nikdy nepritúlil a nepohladkal, do roka umrelo. Nakoľko je toto tvrdenie pravdivé, sme si ale nedokázali overiť, keďže nám nie je známy presný zdroj tejto informácie.

Isté však je, že nedostatok dotykov sa môže v neskoršom veku prejaviť poruchami osobnosti, poruchami správania alebo zvýšenou hyperaktivitou.

Ak sa dieťaťa dotýkate, hovoríte mu, že ho máte radi, že ho ľúbite, že vám na ňom záleží. Ak sa ho dotýkate málo alebo ste naňho príliš hrubý, pomaly ale isto ho presviedčate o opaku.

Pokiaľ chcete, aby z vášho dieťatka vyrástla osobnosť, ktorá netrpí citovými komplexami, dotýkajte sa ho a objímajte ho pravidelne. Je dokázané, že do 11 mesiacov veku nie je možné dieťa rozmaznať – až okolo jedného roka si začína vedome vynucovať pozornosť okolia. 

Dokonca aj ak má dieťa zdravotné problémy, môžu mu pomôcť práve dotyky. Niet nič lahodnejšie ako jemné masáže od mamičky s voňavým olejčekom.

Pokiaľ sa človeku dostáva málo dotykov, začne sa dotýkať viac sám seba, a snaží sa dotýkať aj ostatných. Určite to poznáte z vlastnej skúsenosti – starý otec či mama vám často položia ruku na chrbát, dotknú sa vás prstami, položia si ruku na vašu ruku. Práve vďaka nedostatku dotykov mnoho starších ľudí siahne po tom, že si zaobstará domáceho miláčika – psa či mačku. „Hladkacie“ domáce zvieratko mu nedostatok ľudských dotykov kompenzuje.

Dotyky dávajú deťom pocit bezpečia, lásky, istoty, zbližujú ľudí. Po náročnom dni je dobré pritúliť sa, pomaznať. 

I keď, prirodzene, dotyky nie sú na rozkaz – ak má dieťa pocit, že práve teraz sa objímať nechce, alebo ak sú mu napríklad dotyky určitej osoby nepríjemné, treba to rešpektovať, a treba mu tiež vysvetliť, že je to normálne.
Ťažko povedať, keby by už vo vzťahu rodič-dieťa malo byť dotykov menej. Niekedy aj chcú aj 16- ročné deti pocítiť objatie matky či otca. Je lepšie nechať všetkému voľný priebeh, ako jedného dňa povedať: prepáč, už si veľký, nebudem ťa stískať.
Paradoxne vyznieva najnovšia správa z Londýna, že Steve Kenning, riaditeľ Callington Community College, dal v priestoroch budovy vyvesiť nápis zakazujúci objímanie sa žiakov počas prestávok. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že dievčatá kvôli "neprimeraným spôsobom správania" stále častejšie meškajú na vyučovanie. Okrem toho údajne dávajú zlý príklad mladším deťom.
Nariadenie narazilo na kritiku nielen žiakov, ale aj rodičov. "Neviem, čo je na objímaní také zlé? Určite je to lepšie ako sa biť alebo hádať," uviedla pre britský The Guardian Kath Pascoeová, členka obecnej rady.

(redakcia Naša Rodina, tasr)

https://www.nasarodina.sk/article.php?sid=71