Malý domáci radca na boľavé bruško

Boľavé brušká a dojčenské koliky sú skutočnou nočnou morou. Viem o čom píšem, zažila som si ich s mladším synom. Pol sveta, ba hádam i celý by som bola vymenila za návod čo s nimi. No vtedy som nemala všetky tie vedomosti a skúsenosti, ktoré mám dnes. A tak sme ich prekonali metódou pokus-omyl a po treťom mesiaci pomaličky ustávali. Takto to pozná väčšina rodičov. Takto sa to dokonca traduje. Dodnes mi je ľúto, že som to, čo viem dnes, nevedela.  Všeličo mohlo byť v našich životoch inak. Najmä v tom jeho živote.

O niekoľko rokov neskôr som sa stala inštruktorkou dojčenských masáží a ešte o pár rokov neskôr študentkou ajurvédy a nedávno aj absolventkou kurzu babysoma. Všade som objavila vzácne kúsky poznania, o ktoré sa s vami rada podelím, aby moje skúsenosti mali zmysel. Aby ste si nemuseli tradovať, že koliky sú normálne, že koliky skončia do troch mesiacov. Lebo nemusia byť, a ak aj vzniknú nemusia trvať tak dlho.

Asi bude znieť zvláštne, keď napíšem, že kolike možno začať predchádzať ešte pred pôrodom. Dieťatko je súčasťou nášho tela, prúdi mu v žilách naša krv. A v našej krvi plávajú hormóny. Rôzne. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že sú to hormóny stresové – kortizol, adrenalín, noradrenalín. A hormony upokojujúce - oxytocín, serotonín, melatonín. A niektoré v nás jednoducho podľa prevládajúceho životného štýlu prevládajú.

Stresové spôsobujú zvýšené napätie svalstva, prúdenie krvi z orgánov do periférii, zrýchlený tlkot srdca, plytké dýchanie, zadržiavanie tekutín v tele okrem iného. Upokojujúce hormóny sú ich presným opakom. Spôsobujú uvoľnenie svalstva, zabezpečujú voľné prúdiacu krv v dostatočnom množstve pre každý orgán nielen na jeho prežitie, ale aj na potrebnú výživu a regeneráciu, spomaľujú tlkot srdca, prehlbujú dýchanie, umožňujú, aby všetko v tele prúdilo voľne, nenáhlivo, spokojne. Dávajú nám pocit, že je na všetko dosť času. Schválne opisujem mechanizmus ich fungovania inak ako medicínsky. Snažím sa, aby ste vedeli pri čítaní precítiť, čo sa vo vašich telách ich pôsobením deje. Ako sa vo svojich telách cítite?

Všetko toto s nami naše dieťa totiž prežíva, je to aj jeho fyzický zážitok. Jeho mozog zaznamenáva informácie a učí sa nastavovať si vlastné procesy, ktoré sa pôrodom veľmi rýchlo a náhle ešte hodne zmenia.

Práve preto by sme mali naozaj aspoň tých posledných šesť týždňov čo najviac zvoľniť, oddychovať, neprepínať sily, nenakupovať horúčkovito hromady vecí, z ktorých i tak väčšinu nikdy nepoužijeme. Dostatok spánku, príjemných nevyčerpávajúcich aktivít, výživné a vyvážené jedlo, podpora a pomoc rodiny, zaradenie čohokoľvek čo nás baví, teší, napĺňa by malo prevládať. Aby sme do finále šli plné energie, dobrej nálady a kypiace oxytocínom J Nech sú toto pocity a chémia našich tiel, na ktoré sa nastavuje naše bábätko.

Pretože narodenie dieťatka je obrovskou udalosťou , ktorá prinesie nášmu i jeho organizmu závažné zmeny. Narodila sa nová bytosť, narodila sa i mama. Obaja sú v podstate novorodenci.

A tak ako by bolo dobré nechať sebe posledných šesť týždňov na spočinutie a uvoľnenie, je rovnako dobré dopriať aspoň šesť týždňov opäť novému človiečiku, aby sa mohlo v pokoji a vo svojom rytme vo svete rozkukať. Nie je kam sa ponáhľať, nie je potrebný žiaden rytmus, výchova, ponáhľanie sa kamkoľvek a s čímkoľvek. Všetko si na nás počká. Po narodení nastane čas vzájomného spoznávania sa, vylaďovania sa. Je to čas mnohých často veľmi kontroverzných pocitov a emócii. Šťastie, radosť, láska sa striedajú so strachom, neistotou, obavami, únavou či bolesťou. Sú to také rozbúrené vody. A tak ako to prežívame my, niečo podobné prežíva i bábätko.

To, čo prežívame my si dokážeme celkom dobre predstaviť. No pozrime sa na to, čo sa pôrodom udialo, očami novorodenca. Asi už v živote nikoho z nás nenastane tak dramaticky okamžik, ktorý prinesie celému organizmu také závažné zmeny ako práve narodenie sa. Behom pár minút je všetko inak. Vonkajšia teplota sa drasticky zníži na teplotu miestnosti. Vlhkosť a mäkkosť plodovej vody sa zmení na suchý chladivý „prázdny“ vzduch. Namiesto stáleho hrejúceho okolia je novorodenec oblečený do šiat, ktoré sa naviac stále menia. V materskom tele zažívalo dotyky len zvonku a tlmene. Z jednej strany rytmická a neustávajúca práca orgánov, na druhej strane nežná mamina ruka cez pokožku brucha. Aj hluky a zvuky sa zmenia: v tele sa dal vnímať pravidelný tlkot srdca či bublanie čriev. Hlasy zvonku zneli tlmene. A zrazu len ostrosť a zmäť najrôznejších cudzích hlasov a neznámych ostrých zvukov. Mnoho mesiacov tmy sa zmení na oslňujúce svetlo.

K tomu všetkému bábätko teraz samé dýcha a od momentu narodenia sa musí aj samé sýtiť potravou. Namiesto pravidelného prísunu živín z matkinho tela sa učí spoznávať čo je to hlad a smäd. A nakoniec, akoby toho ešte nebolo málo spoznáva čo to znamená deň a noc, kto sú tí ľudia, okolo neho, ktorí sa ho dotýkajú, ktorí sa mu prihovárajú. Učí sa spoznávať svoju rodinu podľa vôní, hmatu, hlasov a tvárí, ktoré sa okolo neho neustále menia.

Toto všetko sa musí nejako zvládnuť. Zdá sa to aj vám celkom dosť, keď to takto vidíte všetko pohromade? Ako by ste sa cítili vy, keby vás niekto počas spánku z vlastnej postele preniesol bez prípravy na Mars? J Asi by nám to dalo trochu zabrať fyzicky aj psychicky, kým by sme to zvládli.

A takto nejako to majú aj tí naši drobčekovia. Berieme ich ako naše šťastie, radosť, naplnenie snov a túžob, berieme ich ako súčasť rodiny. Len málokedy sa ale na svet pozrieme ich očami. Ich prežívaním.

Všetky tieto závažné zmeny musia vo svojich drobných telíčkach zvládnuť a musia nimi reálne prejsť. No sú zároveň veľkým náporom na zmyslové orgány a nervovú sústavu, ktoré sa ľahko preťažia a dostanú z rovnováhy. Aby k tomu nedochádzalo, platí dôležité pravidlo. „Vytvorte prechod pre novorodenca tak šetrne ako je to len možné. Ponúknite mu prostredie, ktoré sa čo najviac podobá tomu v brušku a nové prvky pridávajte len veľmi pozvoľne.“

Práve na takýto pomalú zmenu a nové návyky slúži šestonedelie. Je tu pre mamu aj dieťa preto, aby telo i myseľ oboch zostali ľahké a vyrovnané. Aby sa zabránilo nadmernej únave a vyčerpaniu. Každé dieťa i mama si nájdu svoje vlastné tempo. Dôležité však je, aby sa všetko dialo pomaly a s veľkým citom. Doprajte sebe i svojmu dieťatku dostatok času na všetky zmeny. Netlačte, naopak prispôsobte sa tempu a potrebám jeho tela a i duše.

Asi uznáte, že takéto zrodenie je nielen v našej kultúre skôr výnimkou ako pravidlom. A tak sa krehké systémy novorodencov namáhajú viac než dokážu uniesť a dochádza k ich preťaženiu a vychýleniu z rovnováhy. Kolika je už aj podľa lekárskych výskumov prejavom preťaženej nervovej sústavy, ktorá nezvláda takýto obrovský a rýchly nápor nových podnetov. A ono by sa to dalo laicky nazvať tak, že nervy bábätiek prežívajú niečo ako svalovicu. Priveľa podnetov im jednoducho spôsobuje fyzickú bolesť.

 A prečo v brušku? V bruchu máme tzv. črevný alebo enterický nervový systém (ENS). Je to rozsiahla sieť nervových buniek, ktorú vedci nazvali „druhý mozog“ a jeho úlohou je koordinovať to, aby sa potrava premenila na energiu, ktorú telo dokáže využiť. A práve koordináciu všetkých procesov má takmer nezávisle od nášho mozgu na starosti ENS. V prvých mesiacoch po narodení je práve ENS pre bábätko prvým mozgom. Tu spracováva potravu, ktorá je preň novinkou, tu sa črevá osídľujú baktériami, ktoré v prostredí bruška nepoznali, tu sa začína prvý imunitný zápas nášho tela so všetkým čo do neho vstupuje. Toto je miesto, kde to v prvých týždňoch po narodení bzučí ako v najrušnejšom úli. A práve na základe podnetov, ktoré ENS vysiela do nášho mozgu sa ten učí na ne reagovať a vytvára sa zložitý systém vylaďovania a koordinácie procesov z nevedomých na vedomé.

A keď je podnetov, ktoré do tela v čase vstupujú viac ako dokážu oba mladé a nezrelé nervové systémy spracovať, vzniká nervová bolesť. Je to úplne to isté ako keď je toho na nás v práci priveľa a dostaneme z toho všetkého bolenie brucha či migrénu. Rada to prirovnávam k počítaču. Tomu dnes občas rozumieme viac ako vlastným telám. Ak sa do počítača snažíme vložiť viac dát ako je jeho aktuálna pamäťová kapacita, jednoducho sa zasekne.

Toto je v skutočnosti hlavná príčina kolikových bolestí bábätiek. A ešte prečo prichádzajú koliky popoludní a na večer a nie počas dňa?

V noci telo spí, väčšina mozgu je vypnutá a neprijíma podnety zvonku, aj prostredie v noci je bezpodnetné. Je tma, ticho, pokoj, ležíme bez pohybu a telo odpočíva. Počas noci dokáže telo i mozog zregenerovať a spracovať podnety, ktoré získalo počas predchádzajúceho dňa. S prebúdzajúcim sa dňom prichádzajú nové podnety. Tie sa zbierajú, niektoré sa priebežne spracovávajú a niektoré sa hromadia. Pred koncom dňa, keď sa opäť potrebuje telo uvoľniť a pripraviť na nočný odpočinok musí urobiť niečo s podnetmi, ktoré sú v systéme na spracovanie. A keď ich je viac ako za daný deň dokáže mozog spracovať, kam s nimi? Zostávajú ako záťaž a ťažia nervové dráhy. Bábätko nemá inú možnosť ako volať o pomoc plačom. Samé si neporadí.

A aké je teda riešenie?

V prvom rade je to dôležitosť uvedomenia si, či som ja ako mama v pokoji, uvoľnená a či pocit uvoľnenosti prenášam na svoje bábätko už v brušku. Bruška sú dôležité J

Je dobré vedieť, že krehký nervový systém novorodencov nie je schopný prispôsobiť sa nášmu rýchlemu životnému štýlu. Preto je prezieravejšie, aby sme sa ako rodičia v prvých mesiacoch prispôsobili my rytmu a tempu nášho drobčeka.

Je dobré poznať čo všetko musí drobné telíčko zvládnuť a vytvoriť bábätku a aj mame, ktorá mu stretávanie sa s vonkajším svetom zabezpečuje a sama si prešla obrovskými zmenami na tele aj na duši, najväčšie možné pohodlie, mäkkosť a stálosť podmienok aké vládli v brušku. Aspoň počas šestonedelia, aby boli prvé týždne naozaj nerušenou radosťou pre matku i dieťa. Keď sú totiž tieto dva články rodiny v poriadku, je v poriadku a šťastná celá rodina.

Bábätko potrebuje teplo, mäkkosť a stálosť. Potrebuje teplejšie ako je náš pocit tepla, potrebuje mäkkosť a balenie. Deťom to pomáha sa hlboko uvoľniť a mozog a celá nervová sústava si môžu odpočinúť a hlboko regenerujú. Keď sú odbalené, nevedia sa dostať do takého hlbokého stavu uvoľnenia. Nervová sústava je totiž stále čiastočne aktívna a monitoruje okolie, keď je telo neoddelené mäkkým pevným obalom od okolia. Tak si to totiž pamätá z bruška. To je bod rovnováhy, ku ktorému sa vzťahuje. A je to pre neho norma kontaktu s okolím. Všetko čo je veľmi odlišné musia neustále spracovávať. A sme opäť pri impulzoch, čím sú odlišnejšie, tým viac energie potrebujú na ich spracovanie.

Masáž teplým prírodným olejom

Od prvých dní je prospešná na ešte nedostatočnú cirkuláciu krvi – sezamový či slnečnicový olej jemne zahrieva, a tým povzbudzuje výmenu látok v tele.

Jemné hladiace ruky rodičov tiež povzbudzujú prekrvenie a transport látok v bunkách. Pravidelná olejová masáž bráni, aby bolo telíčko malého organizmu zaplavované telu vlastnými toxínmi – nielen z potravy, ale práve aj zmyslovými podnetmi, ktoré nestíha spracovať.  Dôležité je, aby bolo dieťatku pri masáži teplo.

Bábätká nemôžu hovoriť, no napriek tomu spoznáte ako na nich masáž pôsobí. Sú uvoľnené a ich pokožka je krajšia, žiarivejšia, na prvý pohľad pôsobia jasnejšie, svietivejšie a ich oči žiaria.

Olejovým ošetrením sa v tele povzbudzuje trávenie, takže masáž je vynikajúcou pomocou pre deti, ktoré trpia nafúknutým bruškom či kolikami. Alebo ešte lepšie, keď si dieťatko užíva masáž od prvých dní, nemusí vôbec vedieť, čo to sú koliky. Okrem toho zlepšuje olejová masáž imunitný systém drobčekov. Bábätká a deti, ktoré sú pravidelne masírované sú zdravé. Masážou predídete menším i väčším zdravotným problémom. Pravidelnou masážou sa celé telo, ktoré bolo v brušku stiesnené postupne otvára a zbavuje sa tak novorodeneckého napätia. Novorodenec spí často v rovnakej pozícii, v ktorej ho uložili i niekoľko hodín, pretože si sám nevie zmeniť polohu. Jednostranné namáhanie svalových skupín, ktoré môže vzniknúť nepohodlnou polohou sa masážou krásne odstráni. Prepínanie svalových skupín sa masážou krásne vyrovná. Neustálymi pravidelnými nežnými dotykmi je i novorodenec schopný vnímať hranice svojho tela. Masáž sa postará o to, že si je bábätko už oveľa skôr vedomé svojich končatín i celého tela. Nežné dotyky sú tak pozitívnym povzbudením pri tvorbe mozgu, lebo každý dotyk stimuluje príslušnú mozgovú časť zodpovedajúcu konkrétnej telesnej oblasti. Je tak stimulovaný rast nervových vláken, ktoré sa tvoria a pretkávajú len v prvom roku života, čím je vytvorený základ pre dobrý telesný pocit, dobrú koordináciu pohybov a držanie tela pre celý ďalší život.

Rukami dostáva človek úplne iné informácie ako ostatnými zmyslami. Priamym dotykom môže človek bezprostredne cítiť rôzne zvláštnosti a charakter dieťatka. Masírovaním ho nielen uvoľníme, ale aj sa spoznáme navzájom úplne inak.

Koliky teda nie sú len boľavým bruškom. Treba sa na ne pozerať z oveľa širšej perspektívy a predchádzať im už pred narodením. Ani po narodení nie je univerzálny návod. Dá sa len riadiť konkrétnym bábätkom a jeho potrebami. Spomalenie, jemnosť, mäkkosť v manipulácii, teplúčko a jemná olejová masáž sú našimi najväčšími pomocníkmi.

Janka Lukáčová, CIMI

Foto: Shutterstock