GEO Magazín: Túžba po dotykoch

Položili ste si niekedy otázku, prečo máme – počnúc prvými úchopovými reflexmi dieťaťa – priam nutkavú potrebu hmatom skúmať všetko okolo seba?

Ktovie, či si malý Anthony bude raz tieto dotyky pamätať. Spomenie si na ruky, ktoré sa za ním naťahujú, držia ho a jemným tlakom sa rytmicky kĺžu po jeho tele? Šesťkrát smerom od čela dozadu až po jemné záhyby na zátylku a späť. Šesťkrát od zátylku cez obe ramená a späť. Potom vpravo a vľavo od chrbtice smerom nahor a nadol. Na záver ho ruky hladkajú medzi drobnými plieckami. Anthony sa narodil pred mesiacom – predčasne, v 31. týždni. Mal pôrodnú váhu 1 100 gramov – krehký človiečik na novorodeneckom oddelení nemocnice Jackson Memorial Hospital v Miami, najväčšej a najúspešnejšej kliniky svojho druhu na Floride. Leží na bruchu ako malý stroskotanec. Nemá síl, aby sa obrátil. V umelom prostredí inkubátora pôsobí ako akútne ohrozená forma života. Odlúčený od vonkajšieho sveta, v kukle z plexiskla, na najosamelejšom mieste na zemeguli. Hladkanie tíši jeho hlad po kontakte, po cítiacej bytosti. Koža hovorí s kožou. Receptory vnímajú vzruchy. Synapsie sa spájajú. Neuróny sa aktivujú. Na hranici svojho tela Anthony vníma iné telo a vie, že nie je opustený. Detský chrbátik sa ohýba a chúli v dlaniach, malé telíčko opätuje tlak a vychutnáva si pocity z dotyku na každom milimetri. Stimulácia nesmie byť veľmi jemná, pretože by to bábätko len šteklilo, ale nesmie byť ani príliš silná. Musí byť tak akurát, ako keby ruky opatrne hladkali zamat. Záznam presne určuje, ako správne robiť detskú masáž: každý pohyb – ta i späť – má trvať desať sekúnd. Ruky musia ostať po celý čas v kontakte s detskou pokožkou.

Týmto spôsobom sa každá časť tela masíruje šesťkrát po desať sekúnd – teda jednu minútu. Monitory sledujú životné funkcie malého Anthonyho: 43 uvoľnených dychov, 150 úderov srdca – u dieťaťa normálne hodnoty. Nie je dôvod terapiu prerušiť. Po piatich dávkach 60-sekundových pohladkaní treba bábätko obrátiť na chrbát. Na jeho čele sa krátko mihne náznak nespokojnosti. Keď ho opäť začnú jemne masírovať, ohýbať a naťahovať mu ručičky a nožičky, malý Anthony sa hladkaniu celkom poddá. Po poslednej sérii ohýbania kolienok v ľahu sa jeho tréning na chrbte končí. Následne ho otočia späť na brucho a hladkajú ho ako na začiatku. Trikrát denne 15 minút hladkania počas dvoch týždňov je pre Anthonyho rutina. Ak sa mu bude dariť tak, ako väčšine predčasne narodených detí, ktoré sa zúčastňujú na výskume ústavu Touch Research Institut, dosiahne priam neuveriteľné pokroky podobne ako ďalších desať predčasne narodených detí. Ústav na výskum dotykov Touch Research Institut (TRI) založila psychologička Tiffany Fieldová. Nachádza sa oproti klinike Jackson Memorial Hospital. S neonatálnym oddelením spolupracuje Tiffany Fieldová asi 20 rokov. Tu vyvinula a štandardizovala detskú masáž.

Z predchádzajúcich porovnaní vedúca ústavu vie, že na rozdiel od nemasírovaných detí priberajú masírované bábätká až o 47 percent rýchlejšie – a to bez zvýšenej porcie potravy. Sú aktívnejšie a vyrovnanejšie, na svoje okolie reagujú čulejšie, menej plačú a lepšie spia. Rýchlejšie dobehnú vývojovú zaostalosť a nemocnicu môžu opustiť v priemere o 6 dní skôr. „Z hľadiska vzťahu detí a rodičov je lepšie čo najrýchlejšie ich zjednotiť. Vďaka našim prvým štúdiám z druhej polovice 80. rokov a prvej polovice 90. rokov minulého storočia sa podarilo znížiť náklady nemocnice na jedno masírované dieťa o 3 000 dolárov,“ hovorí Tiffany Fieldová a pokračuje: „V dôsledku zvýšených nemocničných dávok by dnes úspory na jedného novorodenca predstavovali až 10 000 dolárov.“ V prepočte na 470 000 detí, ktoré sa v USA každý rok narodia predčasne, by sa celkové zaťaženie rozpočtu rezortu zdravotníctva mohlo znížiť až o 4,7 miliardy dolárov. Podmienkou je, aby sa terapia Tiffany Fieldovej stala štandardom na každom novorodeneckom oddelení.

Takáto terapia sa v amerických nemocniciach praktizuje len minimálne: čím menej dotykov, tým lepšie. Fieldovej terapia nepatrí k štandardu ani v nemocnici Jackson Memorial. Vedúca ústavu dotykov a jej spolupracovníci tu môžu štúdie o dotykoch iba realizovať a po dohode s rodičmi a lekármi „verbovať” malých pacientov.

 „Lekári na novorodeneckých oddeleniach bojujú o život predčasne narodených detí predovšetkým pomocou liekov a prístrojov,” vysvetľuje doktorka Fieldová. „Neveria tomu, že mäkké terapie ako masáže môžu mať pozitívny vplyv na dieťa a že mu môžu dokonca zachrániť život.“ Náskok detí, ktoré absolvovali takúto terapiu, je viditeľný ešte aj po roku – nielen na váhe, ale aj pri duševných a motorických schopnostiach. Vďaka Fieldovej stimulačnej terapii sa podarilo u mnohých predčasne narodených detí zmierniť aj neskoršie následky. Ale ani preukázateľné úspechy nedokázali zodpovedných ľudí v nemocniciach presvedčiť. Lekári dokonca žiadali dôkazy na úrovni bunky – chceli vedieť, či sa v tele masírovaného dieťaťa niečo zmení. Skepticky sa pýtali na príčinu a pôsobenie. Odborníci neverili, že batoľatá môžu priberať, keď ich niekto hladká.

Vtedy prišla vhod odborná práca o chémii dotyku, ktorú vypracoval neurológ Saul Schanberg z Duke University v Durhame v Severnej Karolíne. Výsledky jeho práce dokazujú, že čerstvo vyliahnuté potkany sa vyvíjajú dobre len vtedy, ak ich matka prvých 20 dní života pravidelne olizuje. Ak ich odstavia od matky, zastaví sa im produkcia rastového hormónu. Nedostatok dotykov signalizuje zvieratám, že matka nie je nablízku, vysvetľuje ich reakcie doktor Schanberg. Keďže opustené zvieratá nevedia, ako dlho sa budú musieť prebíjať životom samy, spomalia látkovú výmenu a prestanú rásť. V akomsi stave pohotovosti čakajú na matkin návrat. Len jedna vec by dokázala tento proces zvrátiť: starostlivá masáž maminým jazykom – alebo, ako náhrada, aj hladkanie mokrým štetcom v ruke vedca.

Autor: Uta Henschelová

Uverejnené: https://www.geo-magazin.sk/veda/tuzba-po-dotykoch?page=2